Všetky logické prvky, ktoré určujú činnosť časovača – kontakty, negácie, porovnania či kombinácie signálov – sa nachádzajú pred časovačom, pretože tvoria jeho vstupnú logiku. Po tejto logike nasleduje samotný blok časovača, ktorý vyhodnotí vstupný stav a aktualizuje svoju vnútornú štruktúru (čas START, ELAPSED, výstup Q a ďalšie).

Dôležité je, že časovač sa „vykoná“ iba vtedy, keď k nemu PLC v danom cykle skutočne dôjde. Ak je sieť, v ktorej sa časovač nachádza, podmienená inými signálmi alebo krokmi programu, časovač sa aktualizuje iba vtedy, keď je táto sieť aktívna. Tento fakt je kľúčový najmä v sekvenčných automatoch, kde časovače patria do konkrétnych krokov a nesmú bežať mimo nich.

Po vykonaní časovača je možné jeho premenné používať v ďalších sieťach:

Q ako logický výstup pre spúšťanie procesov,
ELAPSED ako informáciu o uplynutom čase, vhodnú na vizualizáciu či podmienkové riadenie.